Na ochranu kozmickej lode a tým aj života astronautov v polovici sedemdesiatych rokov vyvinula NASA keramický tepelný štít pre raketoplán (prvý let Columbia 1981). Vďaka svojej dômyselnej povahe boli položené základy pre mikro-kompaktné vysokovýkonné nátery, ktoré sú vďaka ďalšiemu intenzívnemu vývoju extrémne tenké a dnes ich máme možnosť využiť pri vonkajších a vnútorných náteroch stien. Objavte tajomstvo fyzikálneho vysokoúčinného efektu…

KERAMIKA: 
OCHRANA PRED EXTRÉMNym zaťažením

Spodná strana trupu raketoplánov bola najcitlivejším miestom. Pri opätovnom vstupe do zemskej atmosféry musela odolať extrémnym teplotám až do 1650 ° C a to bolo možné iba s použitím proti horúčave vysoko odolných materiálov s minimálnou tepelnou vodivosťou ako napr. keramika.

Zároveň však muselo byť teplo aj opätovne odrazené. Na splnenie tohto účelu sú  vhodné keramické ako aj kovové materiály. Kapacita prijatia tepelnej energie a účinok spätného sálania sú o to väčšie, čím väčšia je plocha ochranného štítu. Raketoplán mal ale veľkosť plochy iba 250 m2

AKO ZVÄČŠIŤ 250 M2 NA 37.500 M 2 ?

… s chladiacimi ramenami, ktoré tam ale nemôžu byťkonštrukčne obmedzený povrch ochranného štítu mal mať také vlastnosti, že by fyzikálne pre tepelnú energiu predstavoval omnoho väčšiu plochu, čo v podstate nie je žiaden nový nápad: každé chladiace rameno tak funguje.

Výzva bola v tom, nájsť maximálny veľký povrch chladiacich ramien, ktoré sú nie len ľahké a stavbou tenké, ale zároveň aj hladké, aby pri vstupe do zemskej atmosféry nevytvárali žiadny dodatočný trecí odpor.

Myšlienka: Povrch veľkosti 250 m2, ktorý fyzikálne zabezpečí absorpciu tepla 37.500 m2 bez toho, aby sám konštrukčne prekročil 250 m2 a hrúbku niekoľkých centimetrov. Chladiace ramená tak boli von z hry.

KERAMICKÉ GULIČKY:
150-NÁSOBNÝ GULIČKOVÝ POVRCH

extrémne zväčšenie, zobrazenie schémy keramických guličiek veľkosti 0,012 – 0,03 mm

Zdroj: NASA … Guličkový tvar poskytuje riešenie: mikroskopicky malé sklenené keramické guličky, ktorých sčítané povrchy prinášajú násobok požadovanej základnej plochy povrchu a ktorých malá veľkosť umožňuje vysokú hladkosť vonkajšej vrstvy. Výsledkom boli dobre známe „tepelné ochranné dlaždice“, ktoré sa po každom pristátí museli úplne vymeniť.

Ďalší vývoj: IBT ďalej rozvíjala túto technológiu keramických dlaždíc moderným spôsobom a „skvapalnila“ ich tuhú formu na roztierateľné fasádne a interiérové farby.

So špeciálne vyvinutou zmesou lepiacich pojív a vákuovo tvarovaných bublín sa na hrúbke vrstvy farebného náteru len 0,3 mm rozprestiera okolo 27 miliónov bublín na štvorcovom metri priestoru, čo zvyšuje fyzikálne efektívnu aktívnu plochu štvorcového metra na 150- násobok.